Budúci rok bude hudobné vydavateľstvo OPUS oslavovať okrúhlych 50 rokov. Nazrime spolu na osud slovenského vydavateľstva OPUS.
Ako som nadškrtol v úvode nášho článku, hudobné vydavateľstvo Opus vzniklo 1. januára 1971, teda presne pred 49 rokmi. Slovo Opus pochádza z latinčiny a označuje dielo, najmä hudobné. Práve tento pojem inšpiroval ľudí stojacich v roku 1971 pri zrode prvého slovenského vydavateľstva. Hudobné vydavateľstvo Opus vzniklo v Bratislave vo vtedajšom Československu ako slovenská pobočka českého vydavateľstva Supraphon.
Opus je v súčasnosti najstarším nepretržite pôsobiacim hudobným vydavateľstvom na slovenskom hudobnom trhu. Jeho vzniku predchádzalo v roku 1970 odčlenenie bratislavskej pobočky národného podniku Supraphon a od svojho vzniku až do celospoločenských zmien v roku 1989 bolo vôbec jediným slovenským hudobným vydavateľstvom. V tomto období bola jeho vydavateľská činnosť najrozsiahlejšia, čoho výsledkom je aj svojím rozsahom bohatý a žánrovo pestrý katalóg s tisíckami hudobných titulov a albumov hovoreného slova.
Tomu prispel aj fakt, že okrem samotných nahrávok, ktoré vyšli pod hlavičkou Opusu, sa v jeho archíve nachádzajú aj všetky nahrávky z niekdajšej už spomínanej slovenskej pobočky Supraphonu, ktorá sa rozčlenením majetku začiatkom roku 1971 prekonvertovala práve na Opus.
V jeho nahrávacích štúdiách zneli rozmanité umelecké žánre a pri mikrofónoch sa striedali mnohí českí i slovenskí interpreti, sólisti, orchestre, kapely i majstri hovoreného slova. Vydávalo gramofónové platne, audiokazety, CD, hudobniny a knihy o hudbe. Prvým titulom Opusu sa stal album Konvergencie skupiny Collegium Musicum a jeho veľký úspech firmu naštartoval a dokázal oprávnenosť jej existencie. Neobišlo sa to však bez problémov.
Spomienky na Opus
Prinášame výber citácií z článkuy denníka sme s rovnomenným názvom Spomienky na Opus z 7. októbra 2006.
Spomína fotograf Tibor Borský:
“Skupinu som zobral do polozrúcanej miestnosti pod bratislavským hradom. Asi o štyri dni mi zavolal riaditeľ Ivan Stanislav zavolal, že je prúser. Tajomník pre kultúru na ústrednom výbore strany chcel vidieť návrhy obalov. Keď videl ten môj, vyskočil dva metre a povedal, že toto v žiadnom prípade. Ako chceme vychovávať socialistickú mládež, to zbúranisko tam nemôže byť. Vraj to musím prefotiť. Tak som povedal, že už mám Vargu nafoteného a či by sme na obal nedali len jeho. V Opuse ešte pre istotu iniciatívne vyretušovali Vargovu cigaretu, aby nedráždila, a potom to vyzeralo, že má herpes. Tá ruina sa však napokon na album dostala, dovnútra bookletu.”
Tak sa stalo, že keď Konvergencie vyšli, ľudia dostali v obchodoch len LP platne a poukaz, na ktorý dostali neskôr obaly.
Okrem stále elegantného loga Opusu boli súčasťou platní aj sprievodné texty. Začínajúci hudobníci museli čakať, kým im niekto kompetentný napíše čarovné vety, ako napríklad “traja muzikanti sa s vervou seriózne pustili do spĺňania svojich veľkých snov” (na prvom albume Tublatanky) alebo “keď rázne stlačil kľučku do dverí populárnej hudby, prišiel s ním veľký prievan” (z debutu Roba Grigorova).
Na obale každej vinylovej platne bola aj funkcia zodpovedný redaktor. Išlo o pracovníka vydavateľstva, ktorý mal na starosti všetky administratívne vybavovačky. Občas napríklad suploval funkciu dnešného producenta a radil hudobníkom, čo by mohli urobiť lepšie.
Dnes si môže každý hudobník (a aj nehudobník) nahrať kvalitný album doma na počítači, ale predtým hudba vznikala iba v profesionálnych priestoroch. Opus mal štyri štúdiá. Prvé bolo v empírovom divadle v Hlohovci.
Výber
Spomína Pavol Hammel:
“Točili sme tam v roku 1975. Vtedy som bol na vojenčine, v piatok som ušiel z kasární a za víkend sme nahrali album Hráč.”
Hráča nahrával aj Laco Lučenič:
“Bola tam taká zima, že by som ocenil aj palčiaky. Keď dnes počúvam tie pesničky, tak ma strasie. Nakoniec, Zimuška má veľavravný názov. Ale zasa to bola veľká motivácia. Hovoril som si – nepomýľ sa, lebo tu budeš mrznúť o desať minút dlhšie.”
V Pezinku zas roky fungovalo asi najlegendárnejšie opusácke štúdio, bizarný priestor v zámku, patriaci miestnym vinárskym závodom. Sála, kde sa nahrávali bicie a orchestre, slúžila aj verejnosti.
Pavol Hammel hovorí:
“Keď sa chystala zábava, vyhadzovali nás, že už musíme končiť. “Ja som tam však robil veľmi rád. Vždy som si vyberal september, keď bola burčiaková sezóna.”
Zvukár Ivan Minárik na tancovačky nespomína rád:
“Postavili sme bicie, nástroje, aparatúru, nastavili mikrofóny a potom prišli, že sa tam bude tancovať. Museli sme to celé zrušiť a na druhý deň znova rozostaviť.”
Minárik má aj čuchové spomienky:
“Celý zámok bol nasiaknutý vôňou vína. Každý deň tam chodila tankovať cisterna. Hadicu vždy odpojili a hodili na zem. Niekoľko litrov vína by vytieklo do kanála, keby nepribehol vrátnik a víno nezachytil do detskej vaničky. Potom nám ho výhodne predával. Boli sme aj v pivnici. Vybavil to Karol Duchoň. Zobral gitaru, zaspieval Helena, ty si život môj, a už sme mohli tam, kde bol nepovolaným vstup zakázaný.”
Legendárny slovenský spevák figuruje aj v pamäti Laca Lučeniča:
“Raz sme išli točiť s Mekym Žbirkom. Pred budovou bolo asi osemtisíc prepraviek s prázdnymi fľašami. Meky zareagoval svojím typickým spôsobom – aha, tu tuším nahrával Duchoň.”
Štúdio Bratislava
Ďalším bol od novembra 1986 nový prevádzkovo-výrobný areál. Na Mlynských Nivách v Bratislave tak vznikla najmodernejšia technológia na nahrávanie platní a magnetofónových pások. Svojim technickým vybavením bolo špičkovým pracoviskom svojho druhu. Pohľad na budovu výrobno-prevádzkového areálu Československého hudobného vydavateľstva Opus.
Na oficiálnom otvorení areálu sa zúčastnili predstavitelia kultúrneho a spoločenského života. Areál symbolickým prestrihnutím pásky slávnostne odovzdali do užívania za prítomnosti vtedajšieho ministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky Miroslava Válka.
“K najdokonalejším zariadeniam svojho druhu na svete svojím vnútorným technickým vybavením patrí nahrávacie štúdio v novom výrobno-prevádzkovom areáli Československého hudobného vydavateľstva Opus v Bratislave,” píše sa v správe z archívu TASR. Veľkoryso je koncipovaný aj objekt pre skladovanie gramofónových platní.
Srdce budovy tvorilo nahrávacie štúdio, ktoré sa skladalo z dvoch samostatných štúdiových komplexov. Predovšetkým tieto priestory zaujímali hostí slávnostného otvorenia nového areálu. Prácu s novými mixážnymi pultmi a ďalšou nahrávacou technikou predviedli hosťom odborní pracovníci a majstri zvuku. Vybudovaním komplexu v Bratislave v roku 1986 získalo najmodernejšie štúdiá svojho druhu. Vytvorili sa tak veľmi dobré podmienky na nahrávanie a výrobu nosičov populárnej hudby. Okrem slovenských a českých interpretov tu nahrávali svoju tvorbu aj speváci a hudobné telesá z krajín socialistického bloku, ale i ostatných štátov Európy.
Situácia po nežnej revolúcií
Po ekonomickej transformácii na začiatku 90. rokov minulého storočia bolo vydavateľstvo transformované na akciovú spoločnosť a stali sa súčasťou nadnárodnej korporácie Warner Music Group. Krátko na to sídlo Opusu v Bratislave zaniklo. Dnes na Mlynských Nivách skoro nič nepripomína, že by tu kedysi bol areál s moderným nahrávacím vybavením hudobného vydavateľstva. V rokoch po privatizácii sa Opus, na rozdiel od českého Supraphonu, nevenoval vydávaniu nových hudobných titulov, ale zameriaval sa už výlučne len na reedície starších nahrávok z ich fonotéky. Často sa tak dialo v nevábnej kvalite prevedenia nosičov, remasteringu, obalu či voľby konkrétneho titulu a takisto nemal svoj vlastný online predaj digitálnych súborov.
Počas roku 2005 Opus a. s. odkúpil produkčný dom Forza Music. Spojené spoločnosti Forza Music a Opus boli najväčším domácim hudobným vydavateľským subjektom a v slovenskom hudobnom priemysle im patrilo druhé miesto za nadnárodným koncernom Universal Music.
Produkčný dom Forza spolu s Opusom začal vydávať remastrované ale aj reedičné albumy vo vysokej kvalite. Vytvorili viacero hudobných edícií. V edícii Opus 100, kde každé cd je dvojalbumom je vytvorený aj špeciálny obal k albumu.
Zoznam špeciálnych edícií:
- 20 Naj
- Autorská edícia
- Kolekcia 1-2-3 v jednom
- Gold
- Opus 100
- Slávne texty slávnych piesní
V katalógoch tohto subjektu sa nachádzajú stovky živých hudobných a slovných titulov, ktoré sú šírené jednak na CD a DVD diskoch, ako aj digitálne prostredníctvom všetkých významných svetových i domácich predajcov digitálneho obsahu. Dôležitou súčasťou katalógov sú aj početné novovydávané knižné tituly a LP platne.
Nie je možné vymenovať všetky tie stovky umelcov a ich výkony zaznamenané na nahrávkach Opusu. Uveďme preto aspoň tých najvýznamnejších: Slovenská filharmónia, SOSR, Peter Dvorský, Marián Lapšanský, SĽUK, Lúčnica, Darina Laščiaková, Malokarpatská kapela, Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Karol Duchoň, Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, skupiny Modus, Team, Tublatanka, Banket, Lasica a Satinský, Radošinské naivné divadlo a mnoho ďalších.
Opus dnešných dní
Tituly sú dostupné v ponuke vydavateľstva si môžete kúpiť prostredníctvom internetového obchodu. Hodnota Opusu spočíva najmä v duševnom vlastníctve z obdobia socializmu. Počas neho bol Opus na Slovensku monopolným hudobným vydavateľstvom. V Česku vtedy v spoločnom štáte dominovali vydavateľstvá Supraphon a Panton.
V súčasnosti už Opus novú hudbu nerobí, zameriava sa výlučne na reedície starších nahrávok. Perspektíva firmy je aj v digitalizácii a v online streamingu. Podľa konateľa slovenskej pobočky globálneho vydavateľstva Universal Music Petra Riavu mal Opus v tejto oblasti veľké rezervy. Začiatkom roka 2019 odkupuje cyperská firma Krockella, patriaca bývalému investičnému riaditeľovi skupiny PENTA Marekovi Ondrejkovi Opus od produkčného domu Forza a tak príbeh nášho slovenského vydavateľstva Opus pokračuje ďalej.
Malá dátumová rekapitulácia na záver:
- Bratislava – 1. januára 1971 – Vzniklo Hudobné vydavateľstvo Opus
- Bratislava – 3. novembra 1986 – Československé hudobné vydavateľstvo Opus n.p. má k dispozícii nový prevádzkovo-výrobný areál na Mlynských Nivách
- Bratislava – 1990 – Pozoruhodná privatizácia vydavateľstva a prechod na akciovú spoločnosť
- Bratislava – 2005 – Odkúpenie vydavateľstva Opus a.s produkčným domom Forza
- Bratislava – jeseň 2006 na Mlynských nivách v Bratislave zrovnali so zemou budovu, v ktorej sídlilo vydavateľstvo Opus
- Bratislava/Cyprus – 29. januára 2019 – Firma Krockella odkupuje Opus od produkčného domu Forza Music
Zdroje:
https://www.sme.sk/c/2931850/spomienky-na-opus.html
https://www.opus.sk/
https://www.vtedy.sk/hudobne-vydavatelstvo-opus-areal-novy-bratislava-valek
https://www.trend.sk/spravy/legendarne-vydavatelstvo-opus-nevlastni-kovacikova-forza
https://sk.wikipedia.org/wiki/Opus
